Krajina v dôsledku nedostatku energií z Ruska zavádza plošné drakonické šetriace opatrenia. Teplá voda začína fungovať na prídel a v bázenoch sa vypína zohrievanie

Nemecko prechádza najhoršou energetickou krízou od ropného šoku roku 1973, píšu Financial Times.

Šetrenie energiami je v Nemecku horúca téma. Spolkový minister hospodárstva Robert Habeck (Zelení) v rozhovore s magazínom Der Spiegel povedal, že výrazne skrátil dobu sprchovania. Pritom sa vraj „nikdy vo svojom živote nesprchoval ani päť minút".

„Ak prestaneme dostávať plyn z Ruska, aktuálne uskladnené množstvá budú postačovať len na jeden alebo dva mesiace," povedal Klaus Müller, prezident spolkovej sieťovej agentúry. Spotrebitelia „utrpia šok", keď dostanú list od svojho dodávateľa energie s účtom asi trikrát vyšším ako zvyčajne, dodal.

Nemecko prechádza najhoršou energetickou krízou od ropného šoku roku 1973, . Dôvodom je, že Rusko od polovice júna dramaticky znížilo svoje dodávky plynu plynovodom Nord Stream 1. Ten spája Rusko priamo s Nemeckom. Teraz však ním prúdi plyn iba zo 40 percent kapacity potrubia.

Rusko tvrdí, že nemôže posielať viac z technických dôvodov, pretože mu chýba plynovodná turbína. Turbínu poslalo na opravu do Kanady, ale tá ju zadržiava kvôli sankciám, ktoré v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu uvalila na ruský plynárenský a ropný priemysel.

Nemecko preto včera kanadskú vládu vyzvalo, aby obišla svoje vlastné sankcie a turbínu prestala zadržiavať. Zároveň však Berlín uvádza, že Rusko v skutočnosti znižuje objem plynu posielaného Nord Streamom 1 nie primárne z technických, ale politických dôvodov. Vraj má aj iné, záložné turbíny. Časť expertov navyše usudzuje, že Rusko, ak by naozaj chcelo, môže Nemecku plyn posielať inými plynovodmi, než je Nord Stream 1.

Po celej krajine sa preto odštartovali prísne šetriace opatrenia. „Situácia je viac než dramatická,“ Axela Gedaschka, šéfa Federácie nemeckých bytových podnikov. K nemu sa pridal aj Helmut Dedy, šéf nemeckého združenia miest a miest, ktorý vyhlásil, že spoločnosť musí okamžite začať šetriť a škrtiť spotrebu, inak ich v zime čakajú chladné byty.

Berlín medzitým vypol termostat na verejných bazénoch. Prenajímatelia bytov plánujú znížiť teplotu plynového ústredného kúrenia svojich nájomníkov na 17 stupňov medzi 23:00 a 6:00. Bytové družstvo v saskom meste Dippoldiswalde neďaleko hraníc s Českou republikou už prideľuje nájomníkom teplú vodu a využívať ju môžu len medzi 4:00 a 11:00 až 13:00.

Ďalšie mimoriadne opatrenia by mali nasledovať: navrhuje sa vypnúť na noc semafory, vypnúť teplú vodu v obecných budovách, múzeách a športových centrách, nastaviť klimatizáciu a prestať osvetľovať historické budovy.

Reagujú už aj firmy a mnohé podniky prišli s krízovými plánmi. Carsten Knobel, šéf výrobcu spotrebnej chémie Henkel, pre média povedal, že tí zamestnanci, ktorým to ich pracovné zaradenie umožňuje, sa možno vrátia k práci z domu, ako počas pandémie ochorenia COVID–19.

VCI, obchodná skupina, ktorá zastupuje nemecký chemický priemysel silne závislý od plynu, sa pripravuje na „najhorší možný scenár".

Chemický gigant BASF medzitým zvýšil pravdepodobnosť nútených dovoleniek ako počas pandémie v roku 2020.

Aj poslanci nemeckého Spolkového snemu idú príkladom, píše ČTK. Parlament plánuje odteraz kvôli očakávanej energetickej kríze svoje priestory v zime menej vykurovať a v lete menej klimatizovať.

Príslušné poslanecké grémium, rada starších, vo štvrtok rozhodlo, že kancelárske miestnosti pre zákonodarcov, ich spolupracovníkov a pre správu budov sa budú v zime vykurovať iba na 20 stupňov Celzia namiesto doterajších 22. V lete potom budú klimatizácie nastavené, v závislosti na vonkajšej teplote, na 26 až 28 stupňov namiesto doterajších 24 až 26, informoval denník Der Tagesspiegel.

V Spolkovom sneme bude v lete viac horúco nielen kvôli sporným prejednávaným témam. V hlavnom sále pre plenárne zasadnutie aj v sálach pre zasadnutie poslaneckých frakcií a výborov bude 24 až 26 stupňov Celzia, zatiaľ čo doteraz boli ochladzované na 22 až 24 stupňov. V zime majú byť aj tieto miestnosti vykurované na 20 stupňov, a nie ako doteraz na 22 stupňov.

V budovách s decentralizovanými teplovodnými zdrojmi má odteraz tiecť len studená voda a prietokové ohrievače v miestnostiach budú odpojené. V budovách s ústredným kúrením majú zostať v prevádzke. Šetriť sa má aj na osvetlení.

Podľa informácií agentúry DPA boli proti opatreniam v rade starších len zástupcovia krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Rada v uznesení poukázala na to, že Spolkový snem tak chce vzhľadom na aktuálnu situáciu významne prispieť k úsporám energií. Už teraz je podľa nej zásobovanie energiami v mnohých budovách usporiadané nanajvýš efektívne. Napríklad až 50 percent potrebného chladenia v lete poskytuje studená voda, ktorá sa v zime ukladá do podzemných zásobníkov.

Šetrenie energiami je teraz aj v Nemecku horúca téma. Debatu ešte rozprúdil – a uštipačné komentáre si vyslúžil – minister hospodárstva Robert Habeck (Zelení), keď v rozhovore s magazínom Der Spiegel povedal, že výrazne skrátil dobu sprchovania. Pritom sa vraj „nikdy vo svojom živote nesprchoval ani päť minút".